Svätý Gorazd

Svätý Gorazd (9. – 10. storočie) bol slovenský biskup a literát.

Gorazd bol žiakom sv. Cyrila a Metoda. Pochádzal z okolia Nitry, pravdepodobne z lokality dnešnej obce Močenok, z usadlosti Gorazdov. Spolu so sv. Cyrilom a Metodom a ich pomocníkmi sv. Klimentom, Naumom, Angelárom a Sávom patrí do skupiny svätcov označovaných svätí Sedempočetníci.

Nezachoval sa nám žiaden samostatný život Gorazda, najviac informácií o ňom máme z Života Klimenta, ktorý napísal svätý Teofylakt Ochridský na konci 11. alebo začiatku 12. storočia na základe starších slovanských predlôh. Gorazdovo meno sa nachádza aj v Zozname bulharských arcibiskupov, v slávosloví v tzv. Borilovom synodiku (1211) a ďalších prameňoch.

Spolu so sv. Cyrilom a Metodom sa zúčastnil r. 867 cesty do Ríma. Za kňaza vysvätil Gorazda biskup Formozus v Ríme v roku 868. O jeho prítomnosti v Ríme svedčí aj správa z literárnej správy Uspenije Kirilla, kde sa môžeme dočítať, že Cyril si pred svojou smrťou pozval do kláštora Klimenta, Sávu, Angelára, Gorazda a Nauma a utvrdzoval ich vo viere. Spolu so svätým Metodom bol pri návrate z Ríma zajatý a väznený franskými biskupmi.

Sv. Gorazda si za svojho nástupcu v biskupskom úrade pred svojou smrťou zvolil sv. Metod týmito slovami: Toto je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách, pravoverný. Pri jeho voľbe vychádzal sv. Metod z pomerov v 9. storočí, ktoré delili ľudí na slobodných a poddaných. V myšlienkovom svete takéhoto prostredia nebolo možné, aby nástupcom v arcibiskupskom úrade bol niekto iný ako syn niektorého vplyvného veľkomoravského veľmoža, ktorý by mal vážnosť v očiach kniežat a mal aj ich podporu. Nie je jasné, či v tom čase už bol vysväteným biskupom alebo nie.

Osudy svätého Gorazda po smrti sv. Metoda (6. apríla 885) zostávajú nejasné. Na krátko, kým sa k moci nedostal Viching, sa ujal vedenia byzantskej misie. Dlhý život Klimenta (tzv. Bulharská legenda) hovorí o jeho odstránení z biskupského stolca a väznení. Potom už o ňom nemáme žiadnu správu až vo veľmi neskorých prameňoch. Nespomína sa, že by bol vyhnaný z nášho územia ako Kliment, Naum a Angelár. Pravdepodobne bol zabitý alebo nútený stiahnuť sa do úzadia.

Mnohé teórie uvádzajú, že po smrti kráľa Svätopluk bol sv. Gorazd vysvätený na biskupa a povýšený na arcibiskupa Veľkej Moravy. Pre takéto tvrdenia však chýbajú akékoľvek argumenty. Niektorí tiež tvrdia, že po vpáde Maďarov do Karpatskej kotliny bol nútený utiahnuť sa do zahraničia. Je možné, že pôsobil v Čechách, Poľsku alebo v Bulharsku. Ani pre tieto úvahy však neexistujú žiadne seriózne faktografické podklady, s výnimkou Bulharska. Práve v Bulharsku, kde je zaradený do zoznamu svätých Sedempočetníkov, je jeho pamiatka osobitne živá.

Podľa istej tradície sa jeho ostatky nachádzajú v Berate (ktorý sa kedysi volal Belgrad alebo Belograd) v dnešnom Albánsku. Sú uložené v miestnej katedrále spolu s ostatkami sv. Angelára a ďalších svätcov. Služba svätým sedmopočetníkom, ktorá vznikla v tomto meste, ospevuje Gorazda a Angelára ako ochrancov mesta. Pravosť týchto ostatkov je však otázna. Jeho úcta sa šírila najmä na území Ochridskéhoarcibiskupstva.

Keďže sv. Gorazd veľmi dobre poznal svojho učiteľa sv. Metoda, mnohí, najmä slovenskí bádatelia predpokladajú, že je aj autorom jeho životopisu, ktorý poznáme pod názvom Život Metoda. Gorazdovi sa niekedy pripisuje aj preklad staroemerámskej spovednej modlitby zo starej hornonemčiny do staroslovienčiny.

Liturgická spomienka sv. Gorazda a spoločníkov sa podľa kalendára Rímskokatolíckej cirkvi slávi na Slovensku 27. júla. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je uctievaný v rámci skupiny svätých sedmopočetníkov tiež 27. júla.

Úctu k sv. Gorazdovi na Slovensku dokazujú nielen jemu zasvätené kostoly, ale aj veľký počet jeho vyobrazení (Dusík, Hložník, Klimčák). Básnik Svetloslav Veigl napísal o sv. Gorazdovi báseň.