Cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda vo Vrbovom | czusvrbove.sk
CZUŠ sv. Gorazda Vrbové
Odbory

O škole

Cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda je zaradená do siete cirkevných škôl, zabezpečuje základné umelecké vzdelávania v hudobnom, tanečnom, výtvarnom a literárno-dramatickom odbore a poskytuje základné umelecké vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v CZUŠ sv. Gorazda vo Vrbovom. Žiaci sú prijímaní na základe kladného výsledku prijímacích skúšok organizovaných školou. CZUŠ organizuje prípravné štúdium – pre žiakov 1. stupňa základnej školy a nadané deti v predškolskom veku základné štúdium – 1. stupeň v dvoch častiach (4 + 4 ročníky) a 2. stupeň (4 ročníky); štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín (pre nadpriemerne talentovaných žiakov); skrátené štúdium (príprava žiakov 2. stupňa základnej školy na konzervatóriá a stredné umelecké školy) a štúdium pre dospelých (4 ročníky). Primárne umelecké vzdelanie získa žiak absolvovaním 1. časti 1. stupňa základného štúdia, nižšie sekundárne umelecké vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním 2. časti 1. stupňa základného štúdia. Štúdium na škole je podmienené finančným príspevkom – čiastočnou úhradou nákladov spojených s vyučovaním na škole.

Škola sa riadi podľa Zákona č. 245/2008 z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláškou 324/2008 o základnej umeleckej škole, štátnym vzdelávacím programom vydávaným a zverejňovaným Ministerstvom školstva SR a školským vzdelávacím programom CZUŠ sv. Gorazda vo Vrbovom – základným školským dokumentom, podľa ktorého sa organizuje a riadi výchova a vzdelávanie v tejto škole. Škola disponuje okrem hlavnej budovy vo Vrbovom elokovanými pracoviskami v Dechticiach, Dolnom Lopašove, Chtelnici, Krakovanoch, Malženiciach, Modranke, Moravanoch nad Váhom, Ostrove, Piešťanoch (CSŠ Piešťany), Rakoviciach, Trebaticiach, Veľkých Kostoľanoch, Veselom.

Geografická a historická charakteristika

Vrbové

Cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda sa nachádza  v dynamicky sa rozvíjajúcom západoslovenskom meste Vrbové, ktoré je položené na rozhraní vyústenia jedného z malokarpatských údolí do Trnavskej pahorkatiny, 10 km západne od kúpeľného mesta Piešťany. Podľa dokladov archeologických nálezov bolo územie Vrbového osídlené od praveku. Vrbové je rodiskom významných osobností – z mnohých Ján Baltazár Magin, Ján Tonsoris, Móric Beňovský, Jozef Emanuel, Juraj Obermayer, Ján Zigmundík, ThDr. Pavol Jantausch, Elo Šándor, Jozef Adamec. Okrem historických a stavebných pamiatok – šikmá  veža, kostol sv. Martina, kláštor sestier Premonštrátok, evanjelický a. v. kostol, synagóga, Kúria Mórica Beňovského, či novopostavený farský kostol sv. Gorazda, ponúka možnosť turistiky a cestovného ruchu v rekreačnom stredisku Čerenec s vodnou nádržou, sú tu chránené prírodné pamiatky – jaskyňa Veľká pec, skalná brána Malá pec, prírodná rezervácia Orlie skaly, Málová, Chríb, Tlstá hora a Babylon. V súčasnosti vo Vrbovom vyvíja činnosť niekoľko podnikateľských subjektov. Okrem malých firiem, poľnohospodárskeho družstva a obchodov tu majú svoje miesto Materská škola, Špeciálna základná škola Mórica Beňovského, dve základné školy, Stredné odborné učilište odevné, Gymnázium Jána Baltazára Magina, Cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda, Domov dôchodcov Klas, knižnica, kultúrny dom s kinosálou, rôzne podniky.

História umeleckých tradícií

Prvý písomný záznam o hudbe, speve a tanci vo Vrbovom sa zachoval z roku 1653. Panská stolica v Čachticiach viedla proces proti vrbovským mladíkom s obvinením: „Kterak na den Svatého ducha títo spolu s ostatnými tovariši svými, opovrhnúce štatuta vrchnosti svej, proti všem tem, kterýkolvek tance vykonavali v spomenutom čase tance velike a k tomu hrozne žradlo spusobili, takže odtud i velika bitka znikla...“ Tradíciu mala vo Vrbovom gajdošská, cimbalová a dychová hudba. Cimbalovú hudbu založili v roku 1876 bratia Eduard a František Oslanskí. V roku 1920 vznikla druhá cimbalová hudba, ktorú založil Ernest Madžo a Anton Nižnanský. Obe zanikli v roku 1935. Pred polovicou 50. rokov založil cimbalovú hudbu Jozef Devan. Niesla názov Vrbovan. Pod týmto názvom v rovnakom čase vystupoval aj folklórny súbor, ktorého súčasťou bola spomínaná cimbalová hudba. 16 - členná žiacka dychová hudba bola v roku 1854 založená kaplánom Móricom Mikovénim. Hudobné nástroje zadovážil z Brna. Dychovú hudbu dospelých v roku 1888 založil roľník Michal Čávora a krajčír Michal Macháč. V roku 1955 bol otvorený amfiteáter, kde sa v rokoch 1958 – 1963 konali Krajské slávnosti ľudových piesní a tancov. Prvú tanečnú hudbu  vo Vrbovom založil v roku 1936 Gabriel Nižnanský, klarinetista a saxofonista. Skupina zanikla v roku 1963. Približne v tom období sa utvorila pri Bosákových textilných závodoch druhá skupina s názvom T-klub, ktorá pôsobila v kultúrnom dome pod záštitou Romana Mocku do roku 1973. Vo Vrbovom fungovala Rytmická skupina, ktorú viedli Ján Švaro a Jozef Devan, ďalej tanečná hudobná skupina Akcent a skupina Struny.

Približne do 20. storočia sa tradície vo Vrbovom odovzdávali z pokolenia na pokolenie v ústnej podobe, najmä spevom pri práci, na zábavách, pri bohoslužbách. Odbornejšie sa venovali vokálnemu a hudobnému prejavu a jeho kultivovaniu učitelia a kňazi oboch kresťanských konfesií vo Vrbovom. Učiteľ v tom čase zastával aj funkciu organistu. Prvý zápis o organistovi menom Ján Bartošovič je z roku 1708. Kanonická vizitácia zaznamenala v Kostole sv. Martina vo Vrbovom v roku 1788 drevený chórus s organom, kontrabasom, husľami, štyrmi trúbkami a dvomi tympanmi.  Jozef Erban, pôsobiaci ako učiteľ a organista, sa v historických prameňoch spomína v roku 1786. Od počiatku 19. storočia toto miesto zastupoval František Tuma, ktorému vypomáhal a neskôr nastúpil na jeho miesto jeho zať Ignác Špánik. Vrbovský rodák Ján Zigmundík (1846-1938) vo svojom životopise spomína, že sa učil u neho „spievať z nôt, na husle hrať a trúbiť“ Po Špánikovi nastupuje ako učiteľ a organista Karol Barton. Organistom a učiteľom na ev. a. v. ľudovej škole vo Vrbovom bol Gustáv Šaško, ktorého pričinením bol zadovážený do evanjelického a. v. kostola nový organ.

Vokálnemu prejavu sa venovali vo Vrbovom spevácke zbory. V roku 1932 založil Štefan Anton Pyšný Spevácky krúžok 110. zboru Slovenskej ligy. Zostavil Spevokol vrbovských tatraniek, viedol spevokol ZK ROH Slovenka (1948). So svojimi hudobnými telesami vystupoval pri rôznych spoločenských akciách, nacvičil s nimi spevohry a operety. V roku 1974 založila učiteľka Mgr. Anna Mosná Detský miešaný spevácky zbor, ktorý sa neskôr premenoval na Trikotáčik. Dievčenský spevácky zbor pri odbornom učilišti vo Vrbovom založil v roku 1977 Ivan Klein. Svoju činnosť ukončil aj cirkevný spevokol dospelých, ktorý viedli v 2. polovici 20. storočia Alexandra Bartuláková, Ing. Juraj Tóth a Daniela Grančarov.

História školy

Prvý záznam o existencii všeobecnej školy vo Vrbovom je z roku 1568. Z hudobného hľadiska však žiadna inštitúcia nesústreďovala žiakov za účelom ich umeleckého vzdelávania. Deti nadobúdali hudobné zručnosti v súboroch a hudbách vo Vrbovom, prípadne v zboroch a dramatických telesách, ktoré viedli organisti a učitelia. Až v školskom roku 1961/62 bola vo Vrbovom vytvorená klavírna trieda, ktorá bola pričlenená k Ľudovej škole umenia v Piešťanoch. Pre vrbovskú mládež bola zriadená 1. septembra 1975 Ľudová škola umenia vo Vrbovom v budove bývalej evanjelickej školy, v miestnostiach nad bývalou poštou – terajšie priestory CZUŠ sv. Gorazda a v niektorých triedach I. ZDŠ. Riaditeľom bol v tom čase Dr. Igor Ruppeldt, po ňom Pavol Gubala (v roku 1977), ktorý zotrval v tejto funkcii do roku 1992. V roku 1990 dostala škola názov Základná umelecká škola. V roku 1992 na miesto riaditeľa nastúpil Mgr. Jaroslav Červenka, ktorý sa zaslúžil o rozvoj súborovej hry, viedol džezový súbor. Od roku 1997 stál na čele základnej umeleckej školy Ivan Miškerník st., kým ho v roku 2002 vystriedal Roman Zima. Škole bol v roku 2000 udelený čestný názov Základná umelecká škola Štefana Pyšného Vrbové, avšak od 1. septembra 2004 sa pretransformovala na Cirkevnú základnú umeleckú školu sv. Gorazda vo Vrbovom a jej zriaďovateľom sa stala Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza.

Svätý Gorazd

Prečítajte si viac o sv. Gorazdovi.