Hudobný odbor

CZUŠ sv. Gorazda vo Vrbovom organizuje štúdium v hudobnom odbore v predmetoch:

klávesové a elektr. nástroje: klavír, akordeón, keyboard
strunové a brnkacie nástroje : gitara klasická, gitara elektrická, gitara elektroakustická, gitara basová, husle, viola, violončelo
dychové nástroje : flauta zobcová sopránová, flauta zobcová altová, flauta priečna, tenor, trúbka, tuba, klarinet, saxofón
spev
hudobná skupina

Cieľom hudobného odboru v základnej umeleckej škole je predovšetkým vzbudiť záujem žiaka o hudbu, hru na zvolenom nástroji, oboznámiť ho s jeho históriou, možnosťami, rozvíjať melodické, harmonické, rytmické a dynamické cítenie, frázovanie, zdokonaľovať jeho technické návyky a zručnosti, hudobný prejav, intonačnú a artikulačnú štýlovú reprodukciu, prezentovať jeho zmysel pre kolektívnu hru – spev, rozširovať hudobný repertoár žiaka, jeho muzikalitu, postoje k hudbe, formovať životný štýl a v konečnom dôsledku ho priviesť k ukončeniu štúdia absolvovaním, vypestovaním trvalého miesta hudby v jeho živote, pripraviť ho na vyššie odborné štúdium na umeleckých, či pedagogických školách.

Hudobný vývoj postihuje celú štruktúru osobnosti. Rozvíja sluchové a motorické schopnosti, poznávacie a citové zložky, fantáziu, predstavy, pamäť, kombinačné schopnosti. Súvisí s prejavmi temperamentu a vôle, dotýka sa i tých vrstiev osobnosti, ktoré zostávajú v bežných rozumových procesoch takmer nedotknuté. Ide o oblasť podvedomých pochodov a inštinktívnych zložiek. V hudobnom rozvoji sa kompenzujú aj niektoré negatívne vplyvy civilizácie a vnútorné problémy súčasného moderného človeka. Zvyšuje sa jeho aktívny vzťah k svetu, obmedzuje sa pasivita a len konzumentský prístup ku kultúrnym hodnotám.

Cirkevná základná umelecká škola sv. Gorazda poskytuje žiakovi získanie kompetencií v týchto oblastiach:

amatérska umelecká kompetencia – žiak nadobudne schopnosť kreatívne vyjadrovať myšlienky, skúsenosti a emócie prostredníctvom hudby na úrovni amatéra, laika, ktorý dokáže adekvátne hodnotiť umenie na základe vlastných skúseností, po absolvovaní hry na nástroj v plnom rozsahu základného štúdia je schopný bez problémov samostatne spracovať notový materiál (vyberá si skladby podľa vlastného umeleckého cítenia a vkusu, dokáže ich interpretovať v rámci svojich možností bez aktívnej účasti pedagóga), poznať hudobné štýly, žánre, ovláda základy dejín hudby, intonácie, rytmu, hudobnej náuky, orientuje sa v umeleckých dielach skladateľov, kompetentne dokáže ohodnotiť ich kvalitu, stáva sa poslucháčom s dobrými znalosťami hudobného umenia.
profesionálna umelecká kompetencia – žiak nadobudne schopnosť samostatnej umeleckej činnosti v hudobnej oblasti, interpretácie umeleckých diel, improvizácie a vlastnej realizácie kreativity – príprava žiaka na samostatnú umeleckú dráhu, dokonale ovláda hru na zvolenom hudobnom nástroji, speve, ktorý absolvoval štúdiom jedného, alebo oboch stupňov, je pripravený pre vyššiu formu štúdia na vyšších školách s umeleckým zameraním – konzervatórium, fakulty hudby, samostatne pracuje s umeleckými dielami na základe výborných znalostí z oblasti dejín hudby, rytmu, intonácie, hudobnej náuky, za aktívnej
účasti vysoko rozvinutých umeleckých schopností, zručností, návykov, nástrojovej techniky, citovej oblasti.
kresťanská spoločenská kompetencia – schopnosť komunikovať v rozličných spoločenstvách na základe kresťanského myslenia, vnímania v závislosti od vyznávania základných hodnôt katolíckej osobnosti, rešpektovanie ľudských práv, preukázanie zmyslu spolupatričnosti, empatie, prejavovanie solidarity, uvedomovanie si a akceptovanie rozdielnosti systémových hodnôt iných spoločenstiev, záujem o vieru a náboženský život, poznanie liturgie, prístup k sviatostiam, osobná aktivita na svätých omšiach a slávnostiach farnosti.

Keďže liturgia bola bez hudby a spevu nemysliteľná i v minulosti, bola pokladaná za niečo „božské“, nadprirodzené, je výborným prostriedkom katechetizácie žiakov. Hudobný odbor cirkevnej základnej umeleckej školy poskytuje rozvoj umeleckých schopností a zručností žiakov na rôznych hudobných nástrojoch, ktoré možno využiť počas liturgie. Najčastejším spôsobom oslavy Boha je spev. Ten, kto spieva, urobí celé telo hudobným nástrojom oslavujúcim Boha. Sv. Augustín povedal: „ Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ Spev a čistá intonácia je základom rozvoja hudobného sluchu, cítenia a vkusu žiaka v hudobnej oblasti umenia, preto ho treba cibriť od začiatku vyučovania v CZUŠ, najskôr na hodinách prípravnej hudobnej náuky a neskôr vo forme zborového spevu (Spevácky zbor Štefana Antona Pyšného). V škole je zriadená hudobná skupina, kapela, dychový súbor, ktoré sú výbornými pomocníkmi pre zbor, ale aj samostatnými hudobnými telesami prezentujúcimi moderné, ľudové a cirkevné skladby. Spoločenstvo zboru, súboru, či kapely je vhodným priestorom pre realizáciu aj slabších hudobníkov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu svoje schopnosti samostatne prezentovať na verejnosti (nedokonalé ovládanie nástroja, spevu, nečistá intonácia, slabá sebadôvera, strach a obavy hrať pred inými ľuďmi). Spoločné muzicírovanie dodáva žiakom odvahu, naučia sa zžiť so spoločenstvom, tolerancii, spoločnej kreatívnej činnosti, radosti z hry a oslavy Boha. Ak žiak dosiahne štádium profesionálnej umeleckej kompetencie v hudobnej oblasti, dokáže na vysokej úrovni ovládať hru na nástroji, je schopný samostatnej realizácie, dôležité je využiť jeho talent na liturgii ako samostatného hudobníka, či speváka. Kým pre žiakov študujúcich hru na organ je liturgika samozrejmou súčasťou vyučovania a okrem klasických diel sa učia interpretovať skladby z Jednotného katolíckeho spevníka, liturgického spevníka, medzispevov a mnohých iných liturgických kníh, ktorých nápevy sa využívajú počas svätých omší, pre iných žiakov to môže byť problém, ktorý sa snažíme odstraňovať zakomponovaním rôznych duchovných skladieb do výchovno-vyučovacieho pôsobenia žiaka. Cieľom snahy pedagógov je splniť aj tieto predpoklady:

Zamerať sa na koncepciu predmetu, brať do úvahy perspektívnosť úloh a modernizovať predmet po obsahovej stránke a materiálneho vybavenia.
Hudobno-výchovný proces chápať vo vzťahu k spoločenským zmenám a postaveniu hudby v spoločnosti.
Chápať učivo a výber skladieb ako štruktúru s určitými vzťahmi a významami.
Vymedziť základné teoretické poznatky a pojmy
Vymedziť podiel hudobnej výchovy v rozvoji hudobných ako aj iných schopností, rozlíšiť okruh hudobných činností tak, aby bola v škole zabezpečená maximálna hudobná aktivita.
Nepoužívať metodické návody bez teoretického zdôvodnenia a psychologických zreteľov.
Metodické problémy vyvodzovať z analýzy učiva, vekových zvláštností detí, zákonitostí vyučovacieho procesu a vzťahu jeho základných činiteľov.
Zvýšiť pozornosť na procesuálnu stránku hudobného vyučovania, zaistiť jeho komplexnosť tak, aby sa mohli hudobne rozvíjať všetky deti, aj tie, ktoré majú menšie vrodené predpoklady.
Opustiť schematičnosť a uniformitu.
Uskutočňovať diferencovaný prístup ku žiakom, ktorý umožní ich primeranejšiu motiváciu a hlbší záujem o hudbu.
Nadviazať na doterajšie životné a hudobné skúsenosti dieťaťa a prebudiť v nich osobný pôžitok z hudby.

Spevácky zbor Štefana Pyšného pri CZUŠ vo Vrbovom

Spevácke zoskupenie detí do 15 rokov pôsobilo pri Cirkevnej základnej umeleckej škole sv. Gorazda vo Vrbovom od roku 1993, najskôr pod názvom Zbor ZUŠ vo Vrbovom, po transformácii školy v roku 2004 vystupovalo už pod spomínaným názvom. Jeho zakladateľkou je Daniela Grančarov. Už v marci roku 1994 vystúpil zbor s piesňami Štefana Antona Pyšného na výchovnom koncerte. Zbor sa dostal do povedomia častým koncertovaním a početnými vystúpeniami. Repertoár tvoria piesne z Vrbového a Šípkového, ktoré zozbieral Štefan Pyšný – pedagóg, organista a hudobný znalec, osvetový pracovník z Vrbového. Piesne postupne zbor nacvičoval, čím vznikali rôzne pásma, napríklad pásmo dievockých piesní Ked si ja zaspievam. V spolupráci s mestom Vrbové spevácky zbor Základnej umeleckej školy vo Vrbovom nahral v roku 1997 hudobno–slovné pásmo Tá vrbovská vežička. Okrem ľudových piesní sa zameral aj na interpretáciu starých cirkevných piesní z obdobia baroka, Cantus catholici, piesní Paulína Bajana. Piesne po prvýkrát zazneli v koncertnej podobe v roku 1998 – 1999. Pre veľký úspech vydalo mesto Vrbové v roku 2000 CD – nosič s názvom Prišiel ten čas veselý... s podtitulom Vianoce so speváckym zborom ZUŠ Vrbové. Zbor Štefana Pyšného nepretržite fungoval 10 rokov, členovia oživovali zabudnuté piesne starých rodičov a odovzdávali ich ďalším generáciám. Keďže generácia, ktorá dostala vrbovské piesne do povedomia už odrástla a nová generácia ešte nemala také výrazné interpretačné vlastnosti, bola činnosť v roku 2005 pozastavená.